Dátum pamätného dňa súvisí s udalosťou z 19. septembra 1848, keď na
niekoľkotisícovom zhromaždení v Myjave predstavitelia SNR vyhlásili
povstanie. Po prvý raz SNR zasadala v tento deň v dome Anny Koléniovej v
centre Myjavy, ktorý slúžil aj ako hlavný stan dobrovoľníkov počas
ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o
národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848
začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia
pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a
začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo
Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro
povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných
národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a
Moravy.
Prvá SNR sa sformovala v dňoch 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na
zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru.
Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a
Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha
Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha,
náčelníka štábu.
SNR sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa
postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval
za národné požiadavky Slovákov. Jej programové ciele boli sformulované v
máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17.
septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších
približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18.
septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol
na niekoľko tisíc mužov.
O deň neskôr SNR vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala na
celonárodné povstanie. Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať
vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou
a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opäť za rieku
Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch
1848 - 1849 organizovať už len výpravy slovenských dobrovoľníkov
začlenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Začali sa
v decembri 1848, pričom slovenský dobrovoľnícky zbor rozpustili v
novembri 1849. V tom istom roku na jeseň skončila svoju činnosť aj prvá
SNR.